V tomto článku prinášame prehľad rozsiahlej histórie Progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente (skupina S&D), ktorá od svojho vzniku v roku 1953 zohráva kľúčovú úlohu pri formovaní politík Európskeho parlamentu. Skupina S&D zanechala nezmazateľnú stopu na politickej scéne Európskej únie a zaznamenala významné míľniky, ktoré ovplyvnili jej organizáciu a smerovanie. Skupina S&D, ktorá vznikla ako socialistická skupina v Spoločnom zhromaždení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele v roku 1953, sa v súčasnosti stala jednou z najvplyvnejších politických skupín v Európskom parlamente.
Obrázok: Ministri zahraničných vecí pri podpise Parížskej zmluvy v roku 1951
Začiatkom 50. rokov 20. storočia navrhol Robert Schuman plán Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO), ktorý sa nakoniec rozrástol a vyvinul do Európskej únie. Prvým predsedom Spoločného zhromaždenia ESUO sa stal socialista Paul-Henri Spaak z Belgicka.
V tom istom období európski socialisti znovu nadviazali kontakty a stali sa známymi ako Socialistická internacionála. Táto organizácia vytvorila študijnú skupinu pre európsku jednotu a po zasadnutiach v období od júla 1951 do augusta 1952 sa osobitná komisia dohodla na desaťbodovej politike smerom k Európskemu spoločenstvu uhlia a ocele, čo znamenalo prvú nadnárodnú politiku socialistických strán v oblasti európskej integrácie.
Výsledkom bolo založenie Socialistickej skupiny v Spoločnom zhromaždení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele v septembri 1952 národnými stranami šiestich členských štátov. V priebehu jedného roka Socialistická skupina zriadila v Luxemburgu predsedníctvo a stály sekretariát, pričom za predsedu skupiny bol zvolený Guy Mollet (SFIO Francúzsko). Nasledoval tak precedens spolupráce vytvorený v rámci Socialistickej internacionály a Konzultatívneho zhromaždenia Rady Európy.
Obrázok: Paul-Henri Spaak a Guy Mollet, 1953
V polovici 50. rokov sa začali rokovania o dvoch nových zmluvách - Európskom hospodárskom spoločenstve (EHS) a Európskom spoločenstve pre atómovú energiu (EURATOM). Okrem Schumana sa na tvorbe zmlúv o EHS a EURATOM-e podieľalo niekoľko ďalších významných politikov. Napríklad Paul-Henri Spaak zohral kľúčovú úlohu pri rokovaniach a bol jedným z architektov Rímskej zmluvy.
V roku 1957 bola podpísaná Rímska zmluva, ktorá oficiálne založila EHS a položila základy budúcej Európskej únie. Skupina socialistov zohrala kľúčovú úlohu pri presadzovaní silnejšieho sociálneho rozmeru zmluvy, čo nakoniec viedlo k zahrnutiu ustanovení o sociálnej politike a právach pracovníkov. Jedným z týchto ustanovení bol Európsky sociálny fond, ktorý finančne podporoval sociálne programy a programy zamestnanosti v celej Európskej únii. Socialisti boli tiež za zrušenie obchodných bariér, ale len so zárukami ochrany európskych pracovníkov. Bol to významný krok k vytvoreniu jednotného európskeho trhu zameraného na sociálne práva.
V roku 1965 bola podpísaná Zmluva o fúzii, ktorá zlúčila inštitúcie Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, EHS a EURATOM do jedného subjektu známeho ako Európske spoločenstvá. Skupina socialistov túto zmluvu podporovala, čo pomohlo vytvoriť jednotnejšiu a integrovanejšiu Európu.
Počas prvých 16 rokov svojej existencie mala Socialistická skupina šesť predsedov: Guy Mollet, Hendrik Fayat, Pierre Lapie, Willi Birkelbach, Käte Strobel a Francis Vals.
Obrázok: Zlučovacia zmluva, 1965
V 70. rokoch Skupina socialistov aktívne presadzovala myšlienku hospodárskej a menovej únie a v roku 1972 predložila vlastný plán menovej únie v Európe.
V roku 1973 vstúpili do Európskych spoločenstiev Spojené kráľovstvo, Írsko a Dánsko, čo viedlo k rozšíreniu Socialistickej skupiny. Na konci desaťročia sa uskutočnili prvé priame voľby do Európskeho parlamentu a Socialistická skupina sa stala druhou najväčšou skupinou v Parlamente.
V roku 1974 bola skupina po zriadení Európskeho parlamentu premenovaná na Socialistickú skupinu v Európskom parlamente. Počas tohto obdobia Skupina socialistov pracovala na podpore mieru a demokracie na celom svete. Skupina bola hlasným odporcom vojny vo Vietname a podporovala úsilie o ukončenie tohto konfliktu. Skupina podporovala aj demokratické hnutia v Španielsku a Portugalsku, ktoré viedli k zvrhnutiu ich autoritárskych režimov.
Kľúčovými bodmi, na ktoré sa socialisti zameriavali v 70. rokoch, boli: rozvoj sociálneho rozmeru Európskeho spoločenstva; právo na prácu prostredníctvom zabezpečenia plnej zamestnanosti; priemyselná politika Spoločenstva; humánnejšie životné prostredie prostredníctvom spoločných zdravotných a bezpečnostných noriem; sociálne zabezpečenie prostredníctvom štandardizácie sociálnych dávok; rozdelenie príjmov a využívanie majetku prostredníctvom príjmovej politiky Spoločenstva.
Obrázok: Felipe Gonzáles, Willy Brandt a Olof Palme, 1976
Začiatok 80. rokov 20. storočia bol poznačený hospodárskou krízou a vznikom nových pravicovo orientovaných strán s národne zameranou politikou v celej Európe. V reakcii na to sa socialistické strany na národnej úrovni spojili proti tejto novej vlne pravicovo orientovaných strán. V roku 1981 sa Socialistická skupina rozrástla, keď sa do Európskeho parlamentu dostalo viac ľavicovo orientovaných strán, ktoré podporovali európsku integráciu.
V roku 1984 Socialistická skupina podporila socialistu Jacquesa Delorsa na post predsedu Európskej komisie, čo znamenalo začiatok ich úzkych vzťahov. Delorsovo predsedníctvo sa vyznačovalo významným prínosom pre Európske spoločenstvá, jedným z nich bolo jeho presadzovanie vytvorenia jednotného európskeho trhu. Zohral kľúčovú úlohu pri rokovaniach o Jednotnom európskom akte z roku 1986, ktorého cieľom bolo odstrániť prekážky obchodu, kapitálu a práce v celej EÚ. Vytvorenie jednotného trhu pomohlo zvýšiť hospodársky rast a vytvoriť nové pracovné miesta v mnohých európskych krajinách, čo malo následne pozitívny vplyv na sociálnu politiku.
V roku 1989 skupina podporila kandidatúru Jacquesa Delorsa na druhé funkčné obdobie predsedu Európskej komisie a ten bol úspešne znovuzvolený. Okrem toho skupina podporila rozšírenie Európskych spoločenstiev o nové členské štáty z južnej Európy.
Obrázok: Členovia socialistov počas kampane za Európsku sociálnu chartu, 1989
V tomto období skupina socialistov naďalej presadzovala sociálnodemokratické politiky a podporovala proces európskej integrácie. Jedným z väčších problémov v agende socialistov bolo oživenie nacionalizmu, xenofóbie a rasizmu voči prisťahovalcom prichádzajúcim do krajín ES. Skupina PES reagovala na tieto výzvy presadzovaním politík zameraných na podporu sociálnej súdržnosti a integrácie vrátane podpory opatrení na boj proti diskriminácii a podporu rozmanitosti, ako aj úsilia o zlepšenie prístupu prisťahovalcov a iných marginalizovaných skupín k vzdelávaniu, odbornej príprave a pracovným príležitostiam.
V roku 1992 bola podpísaná Maastrichtská zmluva, ktorou sa vytvorila Európska únia a stanovil sa rámec pre hospodársku a politickú integráciu. Skupina socialistov zohrávala aktívnu úlohu v rokovaniach, ktoré viedli k tejto zmluve, a podporovala jej prijatie. V novembri toho istého roku vznikla Strana európskych socialistov (PES), nadnárodná socialistická organizácia zložená z členov európskych socialistických strán. Následne bola Skupina socialistov premenovaná na Skupinu Strany európskych socialistov (Skupina PES), aby sa poukázalo na vzťah medzi týmito dvoma organizáciami.
Pred voľbami v roku 1994 sa Skupina PES zamerala na sedem kľúčových oblastí v novej Európskej únii: vytváranie pracovných miest, rodovú rovnosť, ochranu životného prostredia a spotrebiteľov, vytváranie mieru a bezpečnosti, reguláciu prisťahovalectva a boj proti rasizmu, boj proti organizovanému zločinu a prácu za demokraciu. Skupina PES získala významný počet kresiel a stala sa najväčšou skupinou, ktorej predsedníčkou sa stala Pauline Green (Spojené kráľovstvo).
Myšlienku jednotnej meny podporovali socialisti už desaťročia predtým, a tak v tomto období skupina PES podporovala zavedenie eura ako jednotnej meny Európskej únie, ktorá mala vzniknúť o niekoľko rokov neskôr. Skupina PES, ktorá pevne verila v rozšírenie EÚ, zohrala o niekoľko rokov neskôr významnú a aktívnu úlohu v prístupovom procese nových členských štátov zo strednej a východnej Európy. Obhajovaním a podporovaním ich začlenenia skupina zohrala kľúčovú úlohu pri napredovaní európskej integrácie, posilňovaní stability a podpore prosperity v regióne.
Obrázok: Podpis Maastrichtskej zmluvy, 1992
Teroristické útoky z 11. septembra mali významný vplyv na globálnu politiku a EÚ nebola voči týmto zmenám imúnna. Jedným z dôsledkov útokov bolo, že skupina PES, politická strana na úrovni EÚ, začala uprednostňovať globálnu spoluprácu a kultúrnu výmenu. Zároveň došlo k nárastu krajne pravicových populistických strán v parlamente EÚ, ktoré kládli dôraz na národné politiky a politiku proti migrácii. Tento trend sa prejavil vznikom populistických strán v členských štátoch EÚ, ako sú Spojené kráľovstvo, Dánsko a Holandsko.
V roku 2004 sa Martin Schulz stal lídrom skupiny PES, ktorá sa opäť stala druhou najväčšou politickou skupinou v Európskom parlamente. Aby sa zdôraznila parlamentná práca skupiny a odlíšila sa od PES, premenovala sa na Skupinu socialistov v Európskom parlamente. Neskôr, v roku 2009, skupina prešla ďalšou zmenou názvu a stala sa Skupinou progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente (skupina S&D), čo odrážalo snahu o väčšie začlenenie národných členských strán.
Charta základných práv Európskej únie bola navrhnutá Európskym konventom v roku 2000 a proces jej vypracovania trval až do jej začlenenia do Lisabonskej zmluvy v roku 2009. Počas celého tohto obdobia boli socialisti silnými zástancami charty. Ich úsilie zohralo kľúčovú úlohu pri rokovaniach o obsahu charty a zabezpečení jej začlenenia do konečného znenia zmluvy. Charta sa odvtedy stala kľúčovým dokumentom v oblasti ochrany a podpory základných práv v Európskej únii.
Obrázok: Bývalý poslanec Európskeho parlamentu Jo Leinen a bývalý predseda skupiny S&D Martin Schulz, 2001
V rokoch 2010 až 2019 skupina S&D naďalej zohrávala významnú úlohu pri formovaní európskej politiky. V roku 2010 skupina dôrazne presadzovala zavedenie dane z finančných transakcií, ktorej cieľom bolo obmedziť špekulácie a prispieť do rozpočtu EÚ. V tom istom období skupina S&D podporila zriadenie Európskeho mechanizmu pre stabilitu s cieľom predchádzať budúcim finančným krízam a chrániť a poskytovať pomoc členským štátom.
V roku 2014 skupina prispela k zvoleniu Jeana-Clauda Junckera za predsedu Európskej komisie, čo bolo prvýkrát, čo bol predseda Komisie zvolený na základe výsledkov volieb do Európskeho parlamentu. V tomto období zohrávala skupina S&D významnú úlohu aj pri presadzovaní sociálnej spravodlivosti a práv pracovníkov a presadzovala silnejšiu a súdržnejšiu Európsku úniu.
Nástupcami Martina Schultza na poste predsedu skupiny S&D boli až do volieb v roku 2019 Hannes Swoboda, Gianni Pittella a Udo Bullmann.
Skupina S&D, ktorú v súčasnosti vedie Iratxe García Pérez, si po voľbách v roku 2019 udržala pozíciu druhej najväčšej politickej skupiny v Európskom parlamente. Jednou z kľúčových priorít skupiny S&D vo volebnom období 2019 - 2024 bolo zavedenie európskej zelenej dohody, ktorej cieľom je dosiahnuť, aby EÚ bola do roku 2050 uhlíkovo neutrálna. Skupina S&D tiež pracovala na podpore spravodlivého a férového prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo; takého, ktoré zabezpečí, že pracovníci a komunity nezostanú pozadu.
Obrázok: Bývalý predseda skupiny S&D Hannes Swoboda, bývalý francúzsky prezident François Hollande a predseda Európskeho parlamentu Martin Schultz, 2013
Skupina S&D v Európskom parlamente bola v tomto volebnom období veľmi aktívna. Počas tohto obdobia sa skupina podieľala na viacerých dôležitých iniciatívach a politikách, ako sú Zelená dohoda, Zákon o digitálnych službách a reakcia na pandémiu COVID-19.
V roku 2020 sa skupina zamerala na reakciu na pandémiu tým, že presadzovala koordinovanú reakciu EÚ a podporovala opatrenia na ochranu občanov a pracovníkov. V roku 2021 skupina S&D zohrala kľúčovú úlohu pri zabezpečení uznesenia Európskeho parlamentu, ktoré vyzýva na pozastavenie patentov na vakcíny COVID-19 s cieľom zvýšiť globálny prístup k vakcínam. Skupina bola aktívna aj pri presadzovaní sociálnej spravodlivosti a udržateľnosti, napríklad presadzovaním Fondu spravodlivého prechodu a presadzovaním ambicióznych cieľov v oblasti klímy.
V roku 2022 sa situácia na Ukrajine zmenila k horšiemu, keď ruské sily spustili brutálnu inváziu a porušili suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny. Túto ruskú agresiu medzinárodné spoločenstvo široko odsúdilo a Európska únia reagovala sériou opatrení na podporu Ukrajiny a vyvíjanie tlaku na Putinovo Rusko.
Skupina S&D ako jedna z najväčších politických skupín v Európskom parlamente obzvlášť hlasno odsúdila konanie Ruska a podporila Ukrajinu. Skupina dôsledne vyzýva na sankcie voči Rusku a na to, aby EÚ zaujala rozhodný postoj na podporu suverenity Ukrajiny. To zahŕňa podporu opatrení na prehĺbenie politických a hospodárskych väzieb medzi oboma regiónmi, ako aj poskytovanie humanitárnej pomoci osobám postihnutým konfliktom na východe Ukrajiny.
Pozrite si zoznam našich hlavných priorít tu
Obrázok: Predseda S&D Iratxe García Pérez v Parlamente
Film k 70. výročiu skupiny S&D je oslavou našej 70-ročnej cesty a záväzku k sociálnej spravodlivosti. Film vyzdvihuje naše úspechy pri presadzovaní rovnosti, spravodlivosti a pokroku v Európe i mimo nej vrátane právnych predpisov o právach pracovníkov, rodovej rovnosti a ochrane životného prostredia. Pozrite si ho a získajte inšpirujúce posolstvo nádeje a pokroku smerom k spravodlivejšej a rovnejšej budúcnosti.
Enrique Barón Crespo, bývalý predseda Skupiny socialistov a demokratov, nám v rámci osláv 70. výročia založenia Skupiny socialistov a demokratov v Európskom parlamente hovorí o význame skupiny v posledných rokoch a o úlohe, ktorú by mala zohrávať v budúcnosti.
Zoznámte sa s bohatou históriou skupiny S&D prostredníctvom tohto pútavého videa. Vydajte sa na cestu 70 rokmi, počas ktorých skupina S&D prispievala k rozvoju Európskej únie, od jej založenia v roku 1953 až po súčasnosť. Toto video predstavuje historické fotografie z ikonických momentov, ako je podpis Rímskej zmluvy a zriadenie Európskeho parlamentu, ako aj významné osobnosti, ktoré zohrali významnú úlohu v rozvoji skupiny S&D. Pozrite si prezentáciu a nahliadnite do záväzku skupiny S&D bojovať za sociálnu spravodlivosť, rovnosť a demokraciu v Európe.
