Súčasnú architektúru európskej diplomacie definuje jej hybridný charakter - mozaika dočasných personálnych pôžičiek, ktoré si môžu dovoliť najmä veľké členské štáty, a úradníkov Komisie vzdelaných v 27 rôznych kultúrach vonkajšej činnosti. Aby sa táto diplomacia stala jednotnejšou a získala autonómiu, musí sa prispôsobiť súčasným geopolitickým výzvam. Prvým krokom v tomto smere by mohol byť môj návrh na vytvorenie Európskej diplomatickej akadémie.
Ako členka Výboru pre zahraničné veci Európskeho parlamentu (AFET) som sa v roku 2019 začala zaoberať horizontálnymi aspektmi vonkajšej činnosti EÚ. Veľmi často sme nútení čeliť jednej medzinárodnej kríze za druhou bez toho, aby sme dostali príležitosť zvážiť nástroje vonkajšej činnosti EÚ. Uvažovanie o týchto nástrojoch nás vedie k jasnému záveru: ak sa chceme stať globálnym aktérom, musíme urobiť viac, než sa o to len usilovať. Naše nástroje, ktoré nám umožňujú rozhodnúť sa pre túto pozíciu, je potrebné vyladiť, vrátane nástrojov diplomacie EÚ.
Napríklad sa zdá, že v delegáciách EÚ sú zjavné určité geografické tendencie - Iberský polostrov v Amerike alebo Francúzi v Afrike -, ktoré napriek skúsenostiam, ktoré môžu národní diplomati priniesť do delegácií EÚ v týchto regiónoch, neodrážajú plnohodnotný európsky plán. Diplomatický aparát EÚ, ESVČ, funguje v praxi už viac ako desať rokov. Je však načase prehodnotiť ho a prispôsobiť meniacej sa geopolitickej situácii a prehodnotiť jeho hybridné zloženie smerom k formátu, ktorý je nezávislý od vlád aj iných inštitúcií. Cieľom je európska diplomacia, ktorá je vybraná a vyškolená od samého začiatku, namiesto toho, aby sa spoliehala na zamestnancov "požičaných" na dlhšie obdobie. Hoci pôsobenie diplomatov z členských štátov v EÚ má svoje výhody, má aj nevýhody, ako napríklad ich dočasný charakter, nedostatok stimulov a pokušenie udržiavať národnú agendu.
Práve tu prišiel na rad môj návrh pilotného projektu "Na ceste k vytvoreniu Európskej diplomatickej akadémie" v apríli 2021. Jeho cieľom bolo, aby ESVČ preskúmala a analyzovala možnosti vytvorenia takejto akadémie, kde by EÚ mohla poskytovať hlavnú odbornú prípravu a výberový proces na prijatie do ESVČ a na delegácie EÚ.
V spletitom gobelíne Európskeho parlamentu a pri dôkladnom legislatívnom manévrovaní bol môj návrh ako jeden z mála schválený vo výbore AFET. Toto rozhodnutie a následné vynikajúce hodnotenie Komisie a ESVČ po určitých úpravách vydláždili cestu k jeho realizácii. Posledným krokom bol boj o jeho zavedenie do ročného rozpočtu EÚ prostredníctvom pozície Parlamentu. Týmto spôsobom sme na projekt vyčlenili takmer 1 milión EUR, inak by sa nedalo urobiť nič.
Keď boli položené základy, ESVČ nestrácala čas a vyhlásila dve verejné súťaže: štúdiu uskutočniteľnosti a pilotný test. Uprostred veľkého množstva záujmu a kompetencií získal Európsky inštitút verejnej správy (EIPA) v spolupráci s EUI-STG a CEPS verejnú súťaž na štúdiu uskutočniteľnosti, zatiaľ čo prestížna College of Europe sa ujala zodpovednosti za vykonanie pilotného testu.
Ako sa program rozvíjal, v College of Europe od septembra 2022 do mája 2023, bolo zrejmé, že prebieha transformačná cesta. Viac ako 45 začínajúcich diplomatov pochádzajúcich z rôznych prostredí vrátane kandidátskych krajín a inštitúcií EÚ absolvovalo náročnú odbornú prípravu na rezidenčnej báze. Tým sa to však neskončilo, keďže som po rovnakom procese navrhol predĺženie o jeden rok. Okrem toho sa pripravuje ďalšia štúdia, v ktorej sa budú riešiť "cieľové skupiny" budúcej stálej akadémie. Analýza sa zameriava aj na tých, ktorí v súčasnosti nie sú diplomatmi členských štátov, ale majú záujem stať sa diplomatmi EÚ.
V súčasnosti Rada rokuje o rozhodnutí o zriadení stálej diplomatickej akadémie. Tento sľubný vývoj spolu s nedávnym návrhom, ktorý som predložil, predstavuje významný krok vpred pri výchove novej generácie diplomatov. Cieľom tohto návrhu je vytvoriť stály program odbornej prípravy a rezidenčného pobytu, ktorý by bol prispôsobený osobitne pre mladších diplomatov z kandidátskych krajín EÚ. Táto iniciatíva, ktorá rieši kľúčový problém, ktorý sa vyskytol v počiatočnej fáze realizácie - logistické prekážky, ktorým čelia diplomati z kandidátskych krajín - sa snaží podporiť väčšiu inkluzívnosť a spoluprácu medzi začínajúcimi diplomatmi v celej Európe.
Pri formovaní Európskej diplomatickej akadémie sa však na obzore objavujú dve zásadné otázky. Po prvé, je dôležité zabezpečiť prístup pre všetkých Európanov, ktorí sa usilujú pracovať ako diplomati EÚ, bez ohľadu na ich súčasný diplomatický status alebo príslušnosť. Po druhé, potenciál Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) priamo prijímať absolventov akadémie.
Počiatočné prijatie zo strany rôznych členských štátov sa nepochybne vyznačovalo prístupom "počkajme a uvidíme", pričom sa naň pozeralo cez prizmu potenciálnej konkurencie. Zatiaľ čo väčšie členské štáty počítajú s veľkým diplomatickým zborom a zdrojmi, menšie členské štáty videli v tomto projekte spôsob, ako lepšie riešiť svoje diplomatické výzvy. Úspešná realizácia projektu a jeho nepopierateľná nevyhnutnosť, ktorá sa stávala čoraz jasnejšou, však spôsobili, že si postupne získal širokú podporu medzi členskými štátmi.
Vytvorenie takéhoto diplomatického orgánu je rozhodujúcim krokom na ceste ku geopolitickej a vplyvnej Európe, ktorá je kľúčová, ak chceme prekonať národné obmedzenia a komunikovať na rovnakej úrovni ako naši partneri a konkurenti. Len prechodom od národných espritov k spoločnej diplomatickej kultúre - z európskej perspektívy - budeme schopní dosiahnuť skutočnú diplomaciu EÚ, ktorá bude zahŕňať spoločné hodnoty a záujmy EÚ.
Nacho Amor Sánchez, člen výboru AFET a koordinátor S&D pre ľudské práva.
