V čase neutíchajúceho náporu extrémnych výkyvov počasia už nestačí len zmierňovať klimatické zmeny, hoci je to veľmi dôležité. Musíme sa tiež naučiť žiť s dôsledkami, ktoré sa prejavujú tu a teraz a najviac postihujú najzraniteľnejších európskych občanov a regióny.
Nedávne zistenia Európskej environmentálnej agentúry ukazujú, že Európa je najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom na svete. Klimatické riziká ovplyvňujú všetko od energetickej a potravinovej bezpečnosti až po ekosystémy, infraštruktúru a verejné zdravie. Len v Európskej únii spôsobili záplavy, ničivé požiare, spaľujúce horúčavy a dlhotrvajúce suchá od roku 1980 závratné hospodárske straty presahujúce 650 miliárd EUR a vyžiadali si 195 000 obetí na životoch. Podľa tej istej agentúry je na dosiahnutie cieľa klimatickej neutrality do roku 2050 a na realizáciu Zelenej dohody potrebných približne 520 miliárd EUR ročne.
Zmena klímy prehlbuje existujúce nerovnosti, keďže bremeno zmeny klímy neúmerne poškodzuje marginalizované komunity a regióny, čím sa stávajú náchylnejšími na dôsledky katastrof súvisiacich s klímou, potravinovú neistotu a hospodársku nestabilitu. Európske krajiny s nižšími príjmami znášajú najväčšiu záťaž, pretože majú vyššiu mieru úmrtnosti a väčšiu hospodársku záťaž na ich HDP. Podľa chmúrnej prognózy sa tieto katastrofy a sociálna nespravodlivosť budú len prehlbovať. Superbohatí sú zároveň hnacou silou klimatických zmien. Najbohatších 10 % svetovej populácie je zodpovedných za približne 50 % všetkých emisií. Zníženie nerovnosti je preto nevyhnutné na riešenie klimatickej krízy.
Náš kontinent je zle pripravený čeliť týmto rastúcim hrozbám. Preto musíme popri ambicióznom úsilí o zmiernenie zmeny klímy zaviesť aj adaptačné politiky, ktoré ochránia každého Európana pred nákladnými dôsledkami. Tí, ktorí sú najmenej zodpovední za emisie skleníkových plynov, by nemali niesť najväčšie bremeno prechodu od fosílnych palív. Potrebujeme sociálno-ekologickú ochranu.
Ústredným bodom tejto vízie je naša výzva na vypracovanie komplexného adaptačného práva EÚ, ktoré by bolo súdržné, perspektívne a právne záväzné. Hoci súčasná stratégia EÚ v oblasti adaptácie predstavuje kľúčový východiskový bod, chýba jej presnosť a vymožiteľnosť, ktoré sú potrebné na dosiahnutie hmatateľných výsledkov. Náš návrh zákona o adaptácii musí stanoviť jasné, merateľné ciele a prijať holistický prístup, ktorý sa bude bezprostredne zaoberať základnými sociálnymi, hospodárskymi a environmentálnymi nespravodlivosťami.
Zákon EÚ o adaptácii sa bude musieť zamerať na investície do prírodných riešení - najlacnejší spôsob boja proti globálnemu otepľovaniu a zároveň minimalizovať jeho vplyv na mestá a vidiecke oblasti. Výsadba stromov v mestách zníži tepelné ostrovy a umožní občanom opäť dýchať a investície do ochrany pôdy, vody a biodiverzity pomôžu poľnohospodárom vyrovnať sa so škodlivými účinkami zmeny klímy. Podobne ako v prípade Fondu na krytie strát a škôd na celosvetovej úrovni, aj v tomto zákone sa musia uprednostniť ekonomicky najviac znevýhodnené a klimaticky zraniteľné regióny Európy, ktoré sú najviac postihnuté a nie sú schopné samy znášať náklady.
Ďalším dôležitým prvkom je dostatočné financovanie adaptácie. Ľudia, ktorí nie sú poistení alebo nie sú dobre poistení a prichádzajú o svoje domovy v dôsledku povodní alebo lesných požiarov, musia byť chránení. Preto sa zasadzujeme za zriadenie Európskeho poistného klimatického fondu, ktorý by bol financovaný trhmi a poisťovňami a ktorý by posilnil odolnosť európskych ľudí a podnikov voči vplyvom súvisiacim s klímou. Musíme zintenzívniť hodnotenie klimatických rizík na finančnom trhu a zabezpečiť, aby finančné subjekty prevzali zodpovednosť za ľudí a planétu. Budeme tiež musieť presmerovať dostatočné finančné prostriedky z rozpočtu EÚ a Európskej investičnej banky na financovanie politík zameraných len na prispôsobenie sa zmene klímy, nielen na zmierňovanie jej dôsledkov. Fiškálna politika zohráva dôležitú úlohu pri zmierňovaní zmeny klímy a prispôsobovaní sa jej, a to tak príjmová, ako aj výdavková politika. Veľké korporácie, veľkí znečisťovatelia a mimoriadne bohatí musia zaplatiť svoj spravodlivý podiel. Zasadzujeme sa za trvalý investičný nástroj na úrovni EÚ, ktorý by zabezpečil naše sociálne a klimatické priority.
Tento pevný adaptačný rámec a financovanie by sa mali zamerať na tých, ktorých sa zmena klímy dotýka najviac. Napríklad pracovníci v prírode, ktorí čelia nebezpečným poveternostným podmienkam, ako sú vlny horúčav, by nemali znášať žiadne finančné riziko a mali by mať možnosť podieľať sa na rozhodovaní o adaptačných politikách na pracovisku. Podľa Medzinárodnej organizácie práce sa v EÚ od roku 2000 zvýšil počet úmrtí na pracovisku v dôsledku horúčav o 42 %. Rámec by sa mal zamerať aj na pracovníkov zamestnaných v tých odvetviach, ktoré prechádzajú na odchod od fosílnych palív, ako je automobilový alebo energetický sektor. Ochranné politiky trhu práce spolu s iniciatívami na rekvalifikáciu s cieľom zabrániť strate pracovných miest sú kľúčom k tomu, aby nikto nezostal pozadu.
Zmena klímy nie je len problémom životného prostredia, ale aj otázkou sociálnej spravodlivosti. Akékoľvek tvrdenie, že slúži ľuďom, je prázdne, ak ignoruje túto existenčnú krízu. Na druhej strane, náš prechod k udržateľnej budúcnosti môže byť úspešný len vtedy, ak bude zakorenený v sociálnej spravodlivosti, prinesie ľuďom nádej do budúcnosti a nikoho nenechá bokom - Zelená dohoda s červeným srdcom.
Iratxe García Pérez, predseda skupiny S&D
Mohammed Chahim, podpredseda S&D pre zelenú dohodu
