Európa nemôže vyvážať hodnoty a dovážať výrobky vyrobené nútenou prácou. Skutočnosť, že Európska únia má konečne zákon, ktorý zakazuje takéto výrobky na trhu EÚ, je jedným z najväčších úspechov tohto zákonodarného zboru a víťazstvom progresívnych síl v Európskom parlamente. Teraz musíme zabezpečiť, aby sa dobre uplatňoval a fungoval. Košele, topánky alebo autá vyrobené zotročenými Ujgurmi, Turkménmi alebo nútenými pracovníkmi kdekoľvek inde by sa už nemali predávať v našich obchodoch.
Človek by si myslel, že otroctvo je minulosťou, ale nie je to tak. Vezmite si napríklad Turkménsko, ktoré je desiatym najväčším producentom bavlny na svete a jedným z najuzavretejších a najrepresívnejších režimov, ktorý len zriedkavo upúta pozornosť médií. Každý rok počas sezóny zberu bavlny od augusta do decembra vláda núti desiatky tisíc pracovníkov verejného a súkromného sektora zbierať bavlnu.
Ruslan Myatiev, jedna z týchto obetí, ktorý vystúpil na našom bruselskom podujatí o nútenej práci, nám povedal: "Učitelia a lekári sú nútení zbierať bavlnu do posledného klbka pod rôznymi hrozbami vrátane ukončenia pracovného pomeru. Ľudí prevážajú v otvorených nákladných autách alebo na traktorových vozíkoch ako dobytok. Po príchode sú nútení nazbierať 20 až 30 kilogramov bavlny. V priemere majú za týždeň tri dni práce na bavlnu." Myatiev, ktorý je teraz novinárom a obhajcom ľudských práv, žije v Holandsku, kde získal azyl, a vedie nezávislý investigatívny spravodajský portál Turkmen.news. "Vláda tvrdí, že bavlnu zbierajú stroje a dobrovoľníci, ale je to lož. Tajná polícia sa snaží umlčať našich pozorovateľov, ktorí dokumentujú nútené práce. Vyfabrikujú proti nim trestné prípady a posielajú ich na dlhé roky do väzenia."
V súčasnosti je na celom svete 28 miliónov ľudí uväznených v rukách obchodníkov s ľuďmi alebo niekedy aj štátov, ktoré ich nútia pracovať za nízku alebo žiadnu mzdu. 12 % z nich sú deti. Tento biznis s ľudským utrpením prekvitá napriek medzinárodnému úsiliu o jeho ukončenie. Takmer 100 rokov po prijatí historického Dohovoru o nútenej práci (1930) Medzinárodná organizácia práce (MOP) odhaduje, že nútená práca prináša ročne nelegálne zisky vo výške 217 miliárd EUR, čo predstavuje dramatický nárast o 37 % od roku 2014. Je to porovnateľné s ekonomikou z Portugalska.
Existuje veľká pravdepodobnosť, že tričko, ktoré nosíte, bolo vyrobené z bavlny poznačenej porušovaním ľudských práv, pričom o tom ani neviete. Ak nebola zozbieraná v Turkménsku, môže pochádzať z oblasti Xinyang v Číne, kde sú podľa odhadov viac ako 2 milióny ľudí, najmä Ujgurov, vystavení riziku nútenej práce. Sú nútení pracovať v pracovne náročných odvetviach, kde nielen zbierajú bavlnu alebo paradajky, ale aj montujú hračky, nábytok a elektroniku, šijú odevy alebo spracovávajú polysilikón.
Ako sa tovar z nútenej práce dostáva do obchodov EÚ? V prípade turkménskej bavlny niektoré krajiny EÚ, ako napríklad Poľsko alebo Taliansko, priamo dovážajú turkménsku priadzu, ale často sa dostáva do dodávateľských reťazcov značiek, ktoré predávajú v EÚ, cez tretie krajiny vrátane Turecka, Číny a Pakistanu. Je neprijateľné, že niektoré európske značky a spoločnosti sú spoluvinníkmi. Nemýľte sa však - nútená práca je všade, aj v rámci Európskej únie, kde podľa MOP väčšinu z 1,3 milióna obetí nútenej práce v roku 2018 tvorili migranti z jedného členského štátu EÚ do druhého.
Teraz máme historickú príležitosť bojovať proti modernému otroctvu v Európskej únii aj na celom svete. Po rokoch občianskej mobilizácie a politických bojov, po mesiacoch náročných rokovaní, bude mať EÚ vôbec prvý európsky zákon, ktorý zakáže, aby sa na trhu EÚ predávali výrobky vyrobené nútenou prácou. Je najvyšší čas. USA a Kanada už majú svoje právne nástroje.
Pre nás, členov skupiny S&D, je to určite dôvod na hrdosť. O tento nový zákon sme žiadali ako skupina, potom sme viedli proces v Parlamente a dosiahli sme dohodu. Nepochybujte o tom, že Komisia bola na začiatku veľmi neochotná. Keď nakoniec ustúpila našej požiadavke a predložila legislatívny návrh, mnohí konzervatívci v Európskom parlamente sa ho snažili oddialiť a zmierniť.
Konečná dohoda dosiahnutá s členskými štátmi EÚ nie je taká ambiciózna, ako by sme chceli, ale je dobrá. Dohodli sme sa na spoľahlivom nástroji, v rámci ktorého bude Komisia vykonávať vyšetrovanie podozrivých prípadov nútenej práce mimo EÚ, zatiaľ čo príslušné vnútroštátne orgány 27 členských štátov sa budú zaoberať podozrivými prípadmi nútenej práce v EÚ. Ak vyšetrovanie dospeje k záveru, že bola použitá nútená práca, orgány nariadia stiahnutie príslušného tovaru z trhu EÚ a z internetových trhov a jeho zabavenie na hraniciach. Tovar sa potom bude musieť darovať, recyklovať alebo zničiť. Na našu žiadosť Komisia vytvorí databázu so zoznamom konkrétnych hospodárskych odvetví v konkrétnych geografických oblastiach, v ktorých dochádza k štátom nariadenej nútenej práci. Bude sa používať na posúdenie potreby začať vyšetrovanie.
Tento nový zákon sa vzťahuje na výrobky, nie na spoločnosti, čo znamená, že všetky spoločnosti budú musieť dodržiavať zákaz, ak sa v niektorom kroku ich dodávateľského reťazca zistí nútená práca. To je určite dobrá správa pre všetky spoločnosti, ktoré trpia nekalou konkurenciou zo strany spoločností využívajúcich nútenú prácu.
Aby však bol zákon účinný, musí sa riadne uplatňovať. Musíme zabezpečiť, aby príslušné orgány a Komisia EÚ mali dostatok zdrojov na vykonávanie nových úloh vrátane kontrol v tretích krajinách. Spolupráca s našimi medzinárodnými partnermi, najmä s USA a Kanadou, bude nevyhnutná na to, aby sa zabránilo subjektom, ktoré sú blokované jednou krajinou, predávať svoje výrobky z nútenej práce niekde inde.
Konečné hlasovanie Európskeho parlamentu o tomto novom zákone sa uskutoční budúci utorok. Počas posledného plenárneho zasadnutia tohto mandátu budeme hlasovať aj o nových právnych predpisoch o povinnej starostlivosti v oblasti udržateľnosti podnikov. Bude vyžadovať, aby spoločnosti vykonávali kontroly dodržiavania ľudských práv a ochrany životného prostredia vo svojich hodnotových reťazcoch. Je to ďalší zákon, za ktorý sme úspešne viedli boj. Oba zákony sa budú dopĺňať a zabezpečia, aby práva pracovníkov a environmentálne normy boli v centre medzinárodného obchodu.
Maria-Manuel Leitão-Marques je poslankyňou Európskeho parlamentu za S&D a spoluspravodajkyňou Európskeho parlamentu pre zákaz nútenej práce vo Výbore pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (IMCO). Bernd Lange je poslancom EP za S&D a predsedom výboru pre medzinárodný obchod (INTA).
